Myšlienka na týždeň:

"Pre konanie dobra treba trošku odvahy." (don Bosco)

Koncert Peter Milenky & Band

V sobotu 2. 12. 2017 sa uskutočnil v dome kultúry v Senici koncert gospelovej skupiny Peter Milenky & Band.

Nebol to len sen.

Keď som sa ráno 2.12.2017 zobudila, pripadalo mi to ako sen. Moja prvá myšlienka smerovala k tomu, že dnes je ten deň, kedy bude v našom meste Senici v kultúrnom dome gospelový koncert skupiny Peter Milenky &Band.

Dopoludnie ubehlo veľmi rýchlo. Zrazu je trinásť hodín a už sa ponáhľam k našej Dáške pre koláče a pagáčiky, ktoré upiekla z lásky pre celú kapelu. Krátko pred pol druhou stojím pred kultúrnym domom s mojim manželom Slavom a synom Dominikom. Vonku riadne mrzne a už prichádzajú so svojou dodávkou. Narýchlo sa privítame a púšťame sa do vykladania ozvučovacej aparatúry. Čas veľmi rýchlo beží, krátka skúška, ozvučovanie, rýchle občerstvenie a ani neviem ako a zrazu bolo pol štvrtej. Trochu som napätá, či prídu ľudia na takýto koncert, ktorý sa v Senici ešte nikdy nekonal. Desať minút pred šestnástou hodinou je prítomných v sále tak možno tridsať ľudí. Odchádzam preč niečo vybaviť. Vraciam sa späť až o šestnástej. Úplne prekvapená, dojatá, takmer všetkých stopäťdesiat miest je obsadených. Boh ma nesklamal. Opäť ma dostal. K obrovskej vďačnosti za všetkých tých ľudí, ktorí sem prišli nielen zo Senice, ale aj z okolitých dedín. 

Nasleduje krátke privítanie skupiny, ktorá prišla v zložení spevák a zároveň akustická gitara Peter Milenky, klávesy Jozef Bubnár, bicie Maroš Pališin, elektrická gitara Robert Černák a basová gitara Marek Laban. Nebol to však len taký obyčajný koncert. Peter Milenky gréckokatolícky kňaz sa nám pred každou piesňou prihovára. Hovorí medzi piesňami svedectvá zo života. O otcovi, ktorý sľúbil svojmu synovi, že vždy bude pri ňom. V roku 1989 v Arménsku pri jednom zemetrasení sa zrútila škola. A práve tento otec ide na miesto nešťastia a svojho syna vyhrabáva z ruín. Po 38 hodinách ho zachráni a spolu s ním štrnásť detí z jeho triedy. Ďalšie svedectvo je o jednej manželke, ktorú opustil muž a neskôr sa stal z neho bezdomovec a jeho manželka, keď ho našla, tak ho prijala naspäť domov. Peter Milenky nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa učili byť vďační, ale nielen vtedy, keď všetko ide, ale práve aj v tých ťažkých chvíľach. Uisťuje nás, že keď prežívame pocit bezvýchodiskovej situácie, tak je tu niekto, kto vie, čím prechádzame a treba vždy kráčať, lebo On plní sľuby. A pokračuje, že keď príde do nášho života kríž, ktorý máme každý jeden z nás, je nám daný nie preto, aby nás zadlávil a zničil, ale aby nás povýšil k múdrosti. 

Po poslednej piesni „S Tebou lietať Bože sa oplatí“ nasleduje veľmi dlhý potlesk. Diváci si vyžiadali ešte jednu pieseň a tak sa Peter rozhodne, že zahrá „Cesty k sebe“ a zdôvodňuje to tým, aby sme mali cesty k sebe, lebo to čo ľudí spája, je láska. Čo dodať na záver? Po koncerte som v sebe cítila obrovskú vďačnosť voči Bohu. Nielen preto, že táto gospelová kapela prijala pozvanie do Senice, ale zároveň aj za všetky tie myšlienky, podnety, svedectvá, piesne, ktoré ma privádzajú k hlbšiemu uvažovaniu nad Bohom, jeho láskou, starostlivosťou o mňa. Zároveň vo svojom srdci cítim hlbokú vďačnosť za ľudí, ktorí neváhali obetovať svoj čas a prispeli k realizácii koncertu. Pretože to čo sa zdalo spočiatku ako sen, sa premenilo na krásnu požehnanú Božiu realitu.


ASC Aďa Pavlovská