Myšlienka na týždeň:

”Rob to, čo dokážeš a modli sa za to, čo nedokážeš - a Boh dá, aby si to dokázal.” ( sv. Augustín)

Tábor Cirkus Hopsasa

Drahí priatelia,

Pripadla mi taká pekná úloha, aby som vám priblížil náš krásne strávený čas v CIRKUSE HOPSASAmedzi skvelými ľuďmi a hlavne talentovými cirkusantmi.              

       

             A ako to všetko začalo?

 V jeden krásny slnečný deň počas  jedného z viacerých prípravných  stretnutí sa zrodil nápad – skúsiť  cirkus.

 Veď ten tu predsa ešte nebol.  Pravdaže sme všetci súhlasili. Potom  bolo treba ešte nájsť ľudí, ktorí  budú pracovať v cirkuse a budú s láskou rozdávať radosť deťom.

 

 

 

Neváhavo sme si rozdelili úlohy. Ako prvých  sme si zvolili šašov, neskôr artistku, vešticu a žongléra. Začalo sa hneď aj uvažovať a premýšľať, čo by sme mohli pripraviť pre deti.  O chvíľu „padlo do éteru“ toľko nápadov, že ani sám principál nevedel s čím začať. :D

A čo kostýmy? Pravdaže boli aj tie. Každý si niečo priniesol, ale to by nebol principál, keby nebol výnimkou. Chcel byť pripravený na všetko, a tak namiesto jedného kostýmu vzal plnú cestovku oblečenia, ako keby sa sťahoval do cirkusu na celý mesiac. Pre istotu nezabudol vziať i hračky, ktoré mal pripravené pre mladých nádejných cirkusantov, a možno i keby sa sám chcel trocha zahrať.

Maskotom celého tábora bol medvedík, ktorý robieval  spoločnosť všetkým členom cirkusu, a najmä principálovi. Bol to jednoducho skvelý kamarát, vďaka ktorému sa principálovi podarilo získavať deti a robiť ich radostnejšími.

Nastali posledné chvíle pred privítaním mladých ľudí v cirkuse. Posledné úpravy v priestoroch cirkusu, vztýčenie názvu cirkusu: „CIRKUS HOPSASA“. Od tohto okamihu boli dvere otvorené pre všetkých nových záujemcov o cirkusantskú rodinu.

V prvý deň v cirkuse principál spolu so svojimi priateľmi privítal všetky deti a postupne im predstavil svojich priateľov. Po otázke, kto by sa chcel stať naším pomocníkom sa hneď začali dvíhať ruky a miestnosťou sa ozývalo: „Ja, ja, aj ja chcem!“ Neprešlo ani tridsať sekúnd a všetky ruky boli hore. Po spoznávaní sa navzájom sme sa porozdeľovali do menších skupiniek, kde sme sa zoznámili ešte bližšie a vytvorili sme si názov skupinky aj pokrik. Pokrik. Práve ten pomáhal prekonať rôzne úlohy a nástrahy nielen v samotnom areáli cirkusu, ale aj na plavárni či počas putovania po Smoleniciach.

Mladí cirkusanti sa veľmi snažili, aby všetko zvládli úspešne a aby sa mohli i oni raz stať členmi cirkusantskej rodiny. A to sa im i v závere týždňa všetkým podarilo. Zložili skúšky cirkusantskej školy a následne boli všetky deti po zložení cirkusantského sľubu vyhlásené za nových cirkusantov.

Rád by som sa touto cestou poďakoval všetkým členom cirkusantskej rodiny, ktorí snami prežili nádherný čas v CIRKUSE HOPSASA a chcel by som vyzvať aj ostatných, aby neváhali a využili príležitosť zažiť podobné dobrodružstvo na budúci rok.

 

S pozdravom principál Dominik :o)