Myšlienka na týždeň:

”Rob to, čo dokážeš a modli sa za to, čo nedokážeš - a Boh dá, aby si to dokázal.” ( sv. Augustín)

Tábor JaPaZiMi

5.-10. augusta sa v senickej Domke konal námornícky výcvik (II. turnus prímestského tábora), ktorého sa zúčastnilo 32 detí. Cieľom bolo vycvičiť mladých, ešte neskúsených učňov počas 5-dňového náročného výcviku za kapitánov – aby mohli jedného dňa sami vyplávať na vlastnú cestu života. 

                                              

Výcvik sa uskutočnil na lodi JaPaZiMi pod prísnym dohľadom 6 admirálov.

Ako na každom správnom výcviku, ani tu sa nezabúdalo na každodenný telesný i duchovný pokrm, ktorý bol v podobe ranných, predobedných i poobedných modlitieb, katechéziek a vrcholu celého týždňa – sv. omše. Učni posilnení týmto pokrmom museli prejsť všetkým, čo ponúkajú morské hlbiny – známe i neznáme.

Za splnenie každodenných úloh im admiráli udelili vždy vyššiu hodnosť. Učni sa učili hľadať morskú cestu, rozpoznávať námornícke vlajky i Morseovu abecedu a učili sa prekonávať morskú chorobu.

Druhý deň, už ako kadeti sa museli vyrovnať s rozbúrenými vlnami, čo všetci zvládli na výbornú a za odmenu získali vyššiu hodnosť – poručík. S touto hodnosťou museli bojovať s namáhavou dvojhodinovou hrou. Za jej splnenie dostali okrem zmrzliny i hodnosť dôstojník.

Vo štvrtok sa dôstojníci vyplavili do neznámych vôd – Šaštína. Na tejto plavbe ich stretlo mnoho nečakaných nástrah, no dôstojníci sa so všetkým vyrovnali skvele. Za celý týždeň sa z neskúsených učňov stali nebojácni dôstojníci, avšak chýbal ešte posledný krok k najvyššej hodnosti.

Posledný deň museli preplávať cez  zložitú a ťažkú mestskú plavbu – s čím sa opäť vyrovnali bravúrne. Preto im boli pri horiacich fakliach slávnostne odovzdané zapečatené certifikáty o povolení vyplávať na vlastnú plavbu a používať hodnosť KAPITÁN.

(written by Magdaléna Jánošová to Škopek jeseň 2013)